“Esse Tem jeito, vai ser rezador”: os processos de constituição e os desafios entre as rezadoras e rezadores Kaiowá de Jaguapiru e Guyraroka - MS

Detalhes bibliográficos
Ano de defesa: 2022
Autor(a) principal: Cruz, Joziane de Azevedo lattes
Orientador(a): Cavalcante, Thiago Leandro Vieira lattes
Banca de defesa: Landa, Beatriz dos Santos lattes, Brighenti, Clovis Antonio lattes, Pereira, Levi Marques lattes, Langer, Protasio Paulo lattes
Tipo de documento: Tese
Tipo de acesso: Acesso aberto
Idioma: por
Instituição de defesa: Universidade Federal da Grande Dourados
Programa de Pós-Graduação: Programa de pós-graduação em História
Departamento: Faculdade de Ciências Humanas
País: Brasil
Palavras-chave em Português:
Palavras-chave em Inglês:
Área do conhecimento CNPq:
Link de acesso: http://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/handle/prefix/5189
Resumo: Teko ñembo’e, Kaiowá mba’e ñembo’ere ita’e oguereko marãngatu, arandu reko, ha oguereko hekoha ryepypy. Ko kuatya rendápy ejechukáta constituição rupi mba’eichapa umi ñanderu ha ñandesy, ochukáta ohasa’asy ha iñembo’ere ha hekore. Oñepyrũ kuri ko ñe’ẽ tekohápy Guyraroka/Caarapo ha Jaguapiru/Dourados-MS. Ko kuatia ara mbyte he’ita mitã rekáre, ñanderu ha ñandesy omoingo Kaiowá rekópy. Ohendúta kuatia rupi, ha hãiha rupi, okagua haguã umi mitã, ja’e mitã rekóre kaiowápe. Oñempyrũ oje’e ohenduháva mba’eicha oiko ára, há oikóva ñembo’e rupi. Korupi ojechukáta arandu, ha ou kuaháva oiko ha'upy, hekópe, ñembo’e rupe, ochukáta ichupe imayna iñembo’e rupe, ha péicha rupi ha’e yvyra’ija, heko rupi ojechuke, ha ochuka teko joja umi oñembo‘eva tuja ha umi yvyra’ija pyahu ko’angagua. Ohã’ãta, ha ojeguata. Uperupi ohasáta ñembo’ere hegua, ha ikatu ohendu oikoha rupi ha oiporu. Uperupi yvyra’ija ohóta, oma’ẽta hesere reko jaha ombyata arandu, uperupi oikóta heko ko’anga, orendu ñembo’e, yvyra’ija kuéra ndive ohendu jey, ha oikuaavéta. Opata ojapo ñe’ẽ ñembo’ére, umi opora he’ivare. Heta ojepapata ohasa’asýre. Umi ñembo’e jarare renda rehe, oikógui ñembo’e ko’anga jarare renda rehe, oikogui ñembo’e ko’ãga ojapoterei oñentendure, mba’eichapa ohasa’asy umi ñembo’e oikeri haguã, ñembo’e oguéreko ojara, ha imba’e ñembo’ehave. Ojapo ogapysy, ha ochuka haguã eterei ava reko, te’yi, ñembo’erupi, arandurupi, ochuka’ara umi pyahu kuéra yvyra’ija, ha ñanderu rupi, ñandesy rupi. Upéicha pupi ome’ẽ Kuatia arandu, imaguarere rupi-Históriape, ha ohai etnografiape, opapa interface históriare ha antropologiare, upeichagui oho ñume ohechaháva resa rupi. Ohecha akue Kaiowáre Guyrarokape ha ñe’ẽ rupe ta’anga rupi, ha kuatia akã rupi. Upeichagui, araka’e ojapo umi teko ñembo’e rupi Kaiowápe iporã ojapo ko’anga rupi, ha oñe’ẽma jave, filosofiare ameríndiapy, he’i hekojára avápy oikoteri pa’ikuaráre.