Detalhes bibliográficos
Ano de defesa: |
2022 |
Autor(a) principal: |
Cáceres, Natanael Vilharva
 |
Orientador(a): |
Alonso, Leandro Seawright
 |
Banca de defesa: |
Cavalcante, Thiago Leandro Vieira
,
Mota, Juliana Grasiéli Bueno
 |
Tipo de documento: |
Dissertação
|
Tipo de acesso: |
Acesso aberto |
Idioma: |
por |
Instituição de defesa: |
Universidade Federal da Grande Dourados
|
Programa de Pós-Graduação: |
Programa de pós-graduação em História
|
Departamento: |
Faculdade de Ciências Humanas
|
País: |
Brasil
|
Palavras-chave em Português: |
|
Palavras-chave em Inglês: |
|
Área do conhecimento CNPq: |
|
Link de acesso: |
http://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/handle/prefix/5211
|
Resumo: |
Umi mba’e mombe’upy história oralpe oĩva, tekoreko mombe’u ha’e hina iporãveva, hekoitepe ombohokyta tekove. Tekoreko ñemombe’u rupive umi Guarani Ñandéva Porto Lindo/Jakareyguá, jepe hina tuicha ha heta ojehe’a rire karai kuéra rehe, akointe tekoite rupi ojereroguata, aváite háicha, umĩ ymãguare reko mandu’a rupi. Ko tembiapo ojejapóva história oral omohesakã ha ohechaukáva rupi, ogueru ñamõi ha jarýi teko ymã og̃ueromandu’áva gueteri ñemombe’ukue, ha’e kuéraite ohenduka ohasa va’ekue ha mba’echapa oñandu ñande rekoite. Oikuaauka iñarandu hypyháicha ombohasasegui opa yvypórape, mba’echapa omboaje hekove opa umĩ ka’aguygua kuéra ndive, yvy ndive, ombohapóvo hekoypy teko porãre. Hi’ãitereigui cheve amoñe’e kuatia mburuvicha ohai kuaáe’ỹva jerurekue rupi, amboypývo amombe’u mba’echapa añepyrũ aikuaa/ahechakuaa haguã história oral ombo’éva amohendápeve kuatiare. Upe rire katu, ñamoingove haguã rõguaicha teko guarani g̃ueromandu’a rupive og̃uerombaretéva hapo arandu ka’aguýre, umĩape rome’ẽ omyasãi haguã iñe’ẽ ha omombe’u haguã mba’echapa heko kuéra ha avei mba’epa oñandu oikótava umĩ mbyahu kuéra rekovepe ojehe’aitereigui karai rekore. Ãva mombe’upy ñande reraha jaropy’amongeta haguã mba’echapa yvy vaikuépe ojeporuha, oñembyaipa opa umĩ mba’e ka’aguyregua ha upeagui heta ojehu’ỹ va’ekue ojehu nda’ijejokóiva yvyre ikatuntéva ñane rundipa ha avei mba’echapa umĩ guarani oguerovia ikatuha heko ka’aguy ha arandu ka’aguy rupive oipytyvõ ko’ã mba’e ojehuva yvype oĩvare. Ambueite umĩ guarani ohechaháicha, karai ñemitỹre ombyai yvy ojukávo opa mba’e, ojatývo peteĩ temitỹ reheguante, ore ndive ñamõi kuéra oñe’e va’ekue omombe’u mba’echapa ikatu jaiko ramo hekópe tekoha rupi, teko katu mbo’e rupi, jahupyty teko porã. Apohenõi “pehendu” haguã pende resa rupi mba’epa he’ise jayvyasáva ramo jepe jaikuaa rupi ñande rete yvyha ñañangareko ojoehe teko porãme. |